Túto časť upravuje zákon č. 211/200 Z. z. - Zákon o slobodnom prístupe k informáciám.
Osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.
V zmysle § 5 ods. 1 uvedeného zákona Obecný úrad oznamuje, že informácie súvisiace s činnosťou samosprávy obce môžu občania i záujemcovia o informácie získať:
O informácie môžete požiadať obecný úrad:
Usporiadateľ verejných kultúrnych podujatí na území obce je povinný písomne oznámiť zámer zorganizovať podujatie na území obce Obecnému úradu, najneskôr 7 dní pred uskutočnením podujatia. V odôvodnenom prípade možno oznámenie podať aj v kratšom termíne.
Zmeny údajov uvedených v oznámení je povinný usporiadateľ podujatia oznámiť bezodkladne.
Verejnými kultúrnymi podujatiami sú verejnosti prístupné divadelné, filmové a iné audiovizuálne predstavenia, koncerty, hudobné a tanečné produkcie, výstavy diel výtvarných umení, diel úžitkového umenia a prác ľudovej výtvarnej tvorivosti, festivaly a prehliadky v oblasti kultúry a umenia, tanečné zábavy a iné akcie v oblasti spoločenskej zábavy. Za kultúrne podujatia sa považujú aj verejnosti prístupné artistické produkcie, cirkusové a varietné predstavenia.
Podujatie sa považuje za verejnosti prístupné, ak sa koná pre individuálne neurčených návštevníkov.
Potrebujete
Poplatky
Vzor žiadosti nájdete tu:
Legislatíva
Zákon č. 96/1991 Z.z. o verejných kultúrnych podujatiach
Zákon č. 315/1992 Z. z. o verejných telovýchovných, športových a turistických podujatiach
V oblasti občianskoprávnych vzťahov vzniká množstvo sporov pri uplatňovaní vlastníckych práv. Riešenie týchto sporov je právomoci súdov. Obce ako samosprávne orgány nie sú oprávnené tieto spory riešiť, pôsobia na účastníkov v tom smere aby medzi nimi došlo k dohode o odstránení sporných záležitostí (§ 3 ods. 2 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov).
Pri zrejmom porušení pokojného stavu môže obec podľa § 5 Občianskeho zákonníka rozhodnutím predbežne zásah zakázať alebo uložiť aby bol obnovený predošlý stav.
Ak došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu, možno sa domáhať ochrany u starostu obce.
Predbežná ochrana pokojného stavu (§ 5 Občianskeho zákonníka) spočíva v práve fyzickej osoby alebo právnickej osoby domáhať sa nápravy u obce uvedením do pôvodného faktického (predošlého) stavu, a to výlučne vtedy, ak došlo k zrejmému zásahu do takéhoto pokojného stavu – bez ohľadu na právny stav. Obec môže predbežný zásah zakázať alebo uložiť, aby bol obnovený predošlý stav.
Obec zastupuje starosta obce. Ochrana podľa § 5 OZ je výnimkou zo všeobecne platnej zásady, podľa ktorej ochranu proti tomu, kto ohrozí alebo poruší právo, poskytuje zásadne súd. Predpokladom poskytnutia predbežnej ochrany v zmysle § 5 OZ zo strany obce je, že zrejmý zásah do pokojného stavu trvá, alebo ak hrozí nebezpečenstvo jeho opakovania.
Starosta obce nerieši a ani nemôže riešiť v súvislosti s uplatnením postupu podľa § 5 OZ právne otázky konkrétneho prípadu. Rieši iba skutkové otázky, pričom vychádza zo skutkového stavu, aký tu bol pred zásahom do pokojného stavu. Obec sa snaží o obnovenie pôvodného pokojného stavu.
Ak obec má za to, že k zásahu do pokojného stavu skutočne došlo vo veci rozhodne. Rozhodnutie má spravidla povahu predbežného opatrenia. Obec sa v konaní nezaoberá otázkou, či zásah do pokojného stavu bol v súlade s právom alebo v rozpore s ním. Zisťuje iba, či boli splnené podmienky považované OZ pre rozhodnutie.
Tieto podmienky sú dve:
Starosta obce vo veci môže rozhodnúť buď tak, že rušiteľovi prikáže v stanovenej lehote obnoviť pôvodný stav pred zásahom (porušením), alebo rušiteľovi zakáže zásah do pokojného stavu, prípadne oboje. Pokojný stav, ktorý sa má obnoviť, alebo zachovať musí byť v rozhodnutí presne, jasne a určito vyjadrený, aby rozhodnutie bolo vykonateľné. V niektorých situáciách môže na riešenie vzniknutého problému postačovať pohovor. Uplatnenie tohto postupu podľa § 5 OZ má význam najmä pri rôznych susedských sporoch pochádzajúcich napr. z obťažovania vodou, snehom zo susedovho pozemku, hlukom, prachom, tienením…
Ak sa dotknutý občan rozhodne riešiť vzniknutý spor cez obec, tak to môže urobiť dvoma spôsobmi:
Osoba, ktorej práva boli ohrozené či narušené zásahom inej osoby (osôb), sa nemusí obrátiť na obec a môže sa domáhať ochrany svojich práv priamo na súde. Ak sa ale na obec obráti, tá je oprávnená a povinná konať podľa § 5 OZ.
Legislatíva
Zákon č. 40/1964 Zb. (občiansky zákonník)
Rybársky lístok vydáva obec, v Bratislave a v Košiciach mestská časť na základe ústnej žiadosti fyzickej osobe, ktorá je spôsobilá na právne úkony. Rybársky lístok sa vydáva:
Poplatky nájdete v časti: Cenník - Pôdohospodárstvo
Deťom mladším ako 15 rokov sa rybársky lístok môže vydať iba so súhlasom zákonného zástupcu.
Povolenie na rybolov vydáva užívateľ (užívateľom je oprávnená osoba, ktorej Ministerstvo životného prostredia SR (ďalej len "ministerstvo") pridelilo výkon rybárskeho práva v rybárskom revíri). Povolenie na rybolov vydáva užívateľ v limitovanom počte v nadväznosti na analýzu úlovkov a zarybňovací plán.
Rybársky lístok, povolenie na rybolov, prípadne osobitné povolenie na rybolov, je osoba povinná mať počas lovu rýb pri sebe a pri kontrole ich predložiť na požiadanie príslušníka Policajného zboru, príslušníka obecnej polície alebo členovi rybárskej stráže. Rybársky lístok a povolenie na rybolov sú verejné listiny a sú neprenosné.
Od poplatku sú oslobodení
